Sovietske ručné granáty.
Ručný granát:
Duté teleso, najčastejšie kovové, naplnené výbušninou, ktoré sa privedie k výbuchu pomocou zapaľovača, dopravovaný na cieľ odhodením z ruky. Na cieľ pôsobí tlakovou vlnou a črepinovým efektom.
Prvé explozívne nálože, ktoré by sme mohli nazvať „ručne granáty“ s určitou technickou benevolenciou môžeme datovať do ďalekej minulosti cca vynálezom strelného prachu v Číne. Do bambusových trubiek sa sypal čierny prach a pomocou zápalného knôtu vrhal do nepriateľských zostáv. Rozmach zavedenia a používania ručných granátov/náloží v Európe možne datovať počas napoleonských a prusko-francúzskych vojen. Vybraní, silní vojaci-granátnici mali tašky plné liatinových gulí plnené strelným prachom, ktoré hádzali na nepriateľa. Rozvojom strelných zbraní došlo k stagnácii rozvoja ručných granátov a zastaveniu ich vývoja a obmedzenému používaniu. Opätovný rozmach používania priniesla až krymská vojna a rusko-japonská vojna. Boli použité komerčne vyrábané granáty ako aj improvizované (naplnené konzervy, prázdne nábojnice…). Ručný granát sa osvedčil ako ideálna zbraň jednotlivca v zákopovej vojne 1. Svetovej vojne. Nemecká armáda vytvorila špeciálne oddiely granátnikov – sturmtruppen, vojak s vakom plných náloží, granátov bez zbrane, krytý paľbou spolubojovníkov čistil granátmi cestu v spleti zákopov. Začala sa vylepšovať konštrukcia, dizajn a spoľahlivosť ako aj bezpečnosť granátov. Telo granátov sa povrchovo upravovalo, predfragmentovalo, namiesto tlejúcej šnúry na zapálenie a inicializáciu granátu sa prechádzalo na trecie zapaľovače a neskôr na časový zápal roznetky. Objavili sa ja puškové granáty. Medzivojnovom období sa prakticky nové granáty nevyvíjali, rôznymi technickými úpravami boli zavedené a používane granáty modernizovane.
30 rokoch 20. storočia sa začali objavovať nové granáty, ich rozvoj podnietili nové používanie nových účinnejších výbušnín a rozmach tankovej techniky. Vznikajú nové špecializované granáty na ničenie tankov s kumulatívnym efektom. Počas 2. svetovej vojny všetky bojujúce strany masovo používali ručné granáty. Ku koncu vojny hlavne Nemecka armáda a Sovietska armáda z dôvodu šetrenia cenných surovín, vyrábali granáty z keramiky alebo cementu.
Delenie granátov:
Z taktického hľadiska delíme ručné granáty na :
- útočné ručné granáty, telo granátu z ľahkého tenkého kovu, hlavný účinok na cieľ tlaková vlna, malý počet črepín, polomer účinnosti do 20 m,
- obranné ručné granáty, telo granátu silnostenné, veľký počet črepín, polomer účinnosti do 100 m,
- špeciálne ručné granáty (RG), protitankové, dymové, osvetľovacie, zápalné …špeciálna konštrukcia, ako trhavinová náplň používané špeciálne zmesí,
Z hľadiska činnosti, inicializácie:
- Nárazové RG
- Časové RG
- Univerzálne RG, kombinácia nárazového a časového RG
Ručný granát F1
(Ručnaja granata fugasnaja)
Bol oficiálne zavedený do výzbroje 30 rokoch 20 storočia, konštrukčne a dizajnovo vychádza z francúzskeho granátu vz.16 typ II. V sovietskej armáde bol používaný zo zapaľovačom ZRG-15 Kovešnikov, od 1942 s novým zapaľovačom UZRG (univerzálna zachygálka ručnyj granaty). RG F1 je obranný granát, časový, oneskorovací, vajcového tvaru , ktorý ma priečne a vodorovné drážkovanie. Telo granátu o sile 8 mm zliatiny, plnený tritolom/amatolom. Počas skladovania je zapaľovač vyskrutkovaný o ukladaný oddelene. Namiesto zapaľovača v tele granátu je prepravná zátka.
TTD
Hmotnosť cca 600 g
Hmotnosť trhaviny 45-50 g
Črepinový rozlet do 200 m
Smrtiaci účinok 20-30 m
Oneskorenie so zapaľovačom ZRG-15 3,5-4,5 sekundy
UZRG 3,2-4,5 sekundy
Počas Leningradskej blokády bol RG vyrábaný so zapaľovačom Čarušina. Jednalo sa o jednoduchý zapaľovač pracujúci na princípe trecieho drôtika.
Nadčasovosť, konštrukčná jednoduchosť a spoľahlivosť RG F1 so zapaľovačom UZRG resp. UZRGM sa používa do dnešnej doby v Ruskej armáde, Slovenskej ako aj v Českej armáde ako aj v iných armádach po celom svete. Funkcia zapaľovača RRG-15 ako aj UZRG je obdobná, jedná sa o časový zapaľovač, ktorý je istený prepravnou poistkou (závlačka) a vrhovou poistkou (páčka). Po odstranení prepravnej a uvoľnení vrhovej poistky je ihla vrhnutá pružinou na roznetku a cez oneskorovač (čierny prach) je iniciovaná rozbuška a výbušná náplň. Priečne a vodorovne ryhovanie zabezpečuje rozpad RG na rovnomerné črepiny. RG F1 je možné použiť ako aj nástražné míny.
RGD 33-RG DJAKONOVA vz.33
(ručnaja granata Djakonova obrazca 33)
Vyrobený a skonštruovaný ako náhrada za RG vz.1914 z 1. Svetovej vojny. Vyznačoval sa pomerne výrobnou a konštrukčnou náročnosťou. RG je valcovitého tvaru s oddeliteľnou trubkovou dvojpláštovou rúčkou v ktorej je spúšťací a poistný mechanizmus. Na zosilnenie účinku sa používal predfragmentovaný vonkajšia vložka/košieľka.
Hmotnosť granátu 530 g
Hmotnosť výbušnej náplne 120 g
Časové oneskorenie 3-4,5 sekundy
Príprava RG na použitie. Hlavica RG sa uchopila jednou rukou, palcová poistka na rúčke sa odsunula doľava, ťahom rúčky sa natiahla pružina a pohybom doprava sa rúčka zaaretovala. RG bol natiahnutý a presunutým palcovej poistky do pôvodnej polohy sa RG zaistil. Na hlavici granátu sa odsunula krytka a vložila roznetka, vrátila krytka do pôvodnej polohy a po odsunutí palcovej poistky mohol byť RG vrhnutí na nepriateľa. Zotrvačnosťou pri vrhnutí sa uvolnila malým pohybom hlavica a uvoľnila pružinu, ktorá zabezpečila napichnutie roznetky ihlou zapaľovača.
Ručný granát vz. 42
(ručnaja granata obrazca 42)
Výrobne jednoduchý RG zavedený v roku 1942 v dobe najväčšej krízy Sovietskeho zväzu. Výroba mohla prebiehať aj na strojoch určených na výrobu rybích konzerv. RG valcovitého tvaru, telo z plechu, pre zvýšenie črepinového účinku sa vkladal pod obal rýhovaný plech a nasúvala zosilňovacia košieľka.
Hmotnosť RG 400 g
Hmotnosť výbušnej náplne 120 g TNT
Oneskorenie 3,2-4,5 sekundy
Smrtiaci účinok 15 m
Zapaľovač UZRG
Rovnako ako RG F1 bol zapaľovač oddelene skladovaný od tela granátu. Pred použitím sa musel naskrutkovať, uvoľniť prepravná poistka (krúžok).
Ruční protitankový granát vz. 43
(ručnaja protivotankovaja granata obrazca 43)
Prvý sériovo vyrábaný sovietsky granát nárazový, okamžitý s kumulatívnym účinkom. Telo granátu s valcovým priemerom, v dnovej časti kumulatívny kužeľ pre vytvorenie kumulatívneho účinku, vytvorenie usmerneného lúča výbuchu. Pre správnu činnosť bola nutnosť dopadu granátu na ciel kolmo, priamo na dno, kde je kumulatívny kužeľ. K tomu slúžil plechový stabilizačný pohárik pripojený k telu granátu dvoma plátennými popruhmi.
Po odistení (prepravná poistka, krúžok) a odhodení (vrhová poistka) pružina vytlačila stabilizačný pohárik, ktorý spolu s dvoma plátennými popruhmi pôsobili ako padák a stabilizátor. Pri dopade zotrvačnosťou silou došlo k napichnutiu rozbušky ihlou, ktorá iniciovala trhavinu. Granát bol ťažký a nešikovný, ale vysoko účinný a ešte dlho po vojne sa používal v rôznych konfliktoch.
Hmotnosť granátu 1200g
Hmotnosť výbušnej nálože so zosilňovacou zložou 650 g
Prieraz až 75 mm panciera
Rozvinutí RPG vz43 po odhode počas letu pred dopadom na cieľ.
